Hologramy sú trojrozmerné obrázky, ktoré vznikajú procesom nazývaným holografia. Vytvorenie hologramu vyžaduje použitie koherentného zdroja svetla, akým je laser, ktorý sa potom rozdelí na dva lúče. Jeden lúč smeruje na snímaný objekt, zatiaľ čo druhý sa odráža od zrkadla a používa sa ako referenčný lúč. Výsledný interferenčný obrazec sa zachytí na holografickej doske, čím sa vytvorí hologram.
Kvalita hologramu závisí od viacerých faktorov, vrátane typu použitého svetla, koherencie svetla a intenzity svetla. Biele svetlo vo všeobecnosti nie je vhodné na holografiu, pretože obsahuje viacero vlnových dĺžok a nie je koherentné. Hologramy sa zvyčajne vytvárajú pomocou laserov, ktoré vyžarujú svetlo s jednou vlnovou dĺžkou.
Dôležitá je aj vlnová dĺžka použitého lasera. Kratšie vlnové dĺžky sú lepšie na záznam jemných detailov, no dlhšie vlnové dĺžky prenikajú hlbšie do objektov. Vo všeobecnosti sa na holografiu bežne používajú červené lasery s vlnovou dĺžkou okolo 633 nm. Obľubu si však vďaka vyššiemu rozlíšeniu získavajú aj zelené lasery s vlnovou dĺžkou okolo 532nm.
Pre vytvorenie kvalitného hologramu je kľúčová aj koherencia svetla. Koherencia sa týka konzistencie fázy a polarizácie laserového lúča pri jeho pohybe. Čím je lúč koherentnejší, tým ostrejší a detailnejší bude výsledný hologram. Ako také sú pre holografiu preferované lasery s vysokou koherenciou.
Pri holografii zohráva úlohu aj intenzita laserového lúča. Na vytvorenie dobrého interferenčného vzoru a jasného hologramu je potrebný lúč vysokej intenzity. Príliš intenzívny lúč však môže viesť k preexponovaniu a strate detailov. Ideálna intenzita bude závisieť od typu zaznamenávaného hologramu a citlivosti záznamového média.
Na záver, najlepšie svetlo pre holografiu je laser s jednou vlnovou dĺžkou, vysokou koherenciou a vhodnou intenzitou. Bežne sa používajú červené a zelené lasery a ich vhodnosť bude závisieť od aplikácie. S použitím vhodného svetla sa holografia stala silným nástrojom pre výskum, umelecké vyjadrenie a dokonca aj ukladanie informácií.